O nás

Folklórny súbor Partizán bol založený v roku 1958 skupinou mladých nadšencov a obdivovateľov ľudového umenia, ktorí sa rozhodli mať spoločné záujmy a zachovať tradície predkov.

Pomenovanie súboru, ktoré sa mu dostalo pri jeho prvej prezentácii, zvýrazňuje spojenie tradícií minulosti s históriou Slovenského národného povstania, v blízkosti centra, ktorého súbor pôsobí.

Zameriava sa na umelecké stvárňovanie hodnôt tradičnej ľudovej kultúry regiónov stredného Slovenska, najmä Horehronia, Podpoľania, Gemera , Liptova, Oravy  a Kysúc a vo svojom zájazdovom  programe má programové čísla aj z iných folklórnych regiónov Slovenska.

Poslaním folklórneho súboru Partizán je od začiatku snaha byť dobrým reprezentantom slovenského ľudového umenia, mať svoj osobitný štýl a vlastnú tvár, zachovať čistotu folklórnych prejavov v ich samotnom umeleckom stvárnení. Ďalej vychovávať mladých ľudí k úcte k tradíciám slovenského ľudu, aby svojím ľudským a umeleckým profilom prispievali k obohacovaniu kultúrneho života národa.
Z počiatku skromného kolektívu sa postupne rozrástol na pomerne veľké spoločenstvo folkloristov a začlenil sa medzi popredné umelecké telesá v Slovenskej republike. Jeho folklórna tvorba sa hlavne zameriava na umelecké stvárňovanie tradičnej ľudovej kultúry regiónov stredného Slovenska, najmä Horehronia, Gemera a Podpoľania.

Súbor je nositeľom štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu (1986), Ceny A. Zápotockého ÚRO (1978), Ceny TV RFSR za najlepší program roka (1987), titulu Vzorný kolektív ZUČ (1982), titulov  Laureát FF Východná (1975), Laureát ČSFFS Košice (1980), Ceny za vynikajúcu tanečnú interpretáciu festivalu v Szegede(1979), Cena Grand Prix de Rádio Bratislava (1981), nositeľom Striebornej reťaze ( 1981) a Bronzovej reťaze (2000) zo Svetovej folkloriády v Dijone, Zlatej plakety OÚ (1983),  Striebornej medaily  festivalu vo Veľkej Gorici (2006), Zlatej medaily sv. Cyrila a Metoda MS ( 2008), Medaily Daniela G. Licharda NOC (2008) a ďalších ocenení a uznaní z festivalov, súťaží a prehliadok choreografií, ľudových hudieb a speváckych skupín na Slovensku a festivalov v Paríži, Brunssum, Drumondville, Istanbule a ďalších v zahraničí. Umeleckému majstrovstvu súboru tlieskali diváci vo vyše 260 mestách v 35 krajinách Európy, Ázie, Ameriky a Afriky.

So súborom  spolupracovali slovenskí choreografi Vojtech Littva, Miroslav Vallo, Ján Blaho, Milan Majerčík, Mária Mázorová, Mária Palásthyová, Jozef Mala, Heda Šimoneková a hudobní skladatelia a upravovatelia folklórnej hudby Gregor Roletzký, Karol Béla,  Svetozár Stračina, Vojtech Tátoš, Vladimír Gajdoš, Miroslav Šmíd, Marian Veselský, Ivan Dubecký, Štefan Molota, Juraj Dubovec, Rudolf Veselovský, Miroslav Baran, Igor Gašpar, Miroslav Kapec.

Súbor je od roku 1976 je umeleckým súborom kategórie „A“ Slovenskej republiky .Počas svojej existencie prešiel rôznymi obdobiami akými boli etapy  nadšenia, stagnácie, regenerácie, stabilizácie, výrazných umeleckých úspechov, cesta za slnkom,  cesta pravdy, zastavenie v čase a ďalšie. Vystupoval na festivaloch vo Východnej, Detve, Heľpe, Myjave, Strážnici, Rožnove pod Radhoštěm, Červenom Kostelci, Jablunkove, Terchovej, Zuberci, Svidníku Michalovciach, Raslaviciach, Želiezovciach, Kokave, Hrušove, Očovej, Rejdovej, Červeníku, Dubnici nad Váhom, atď. Od roku 1974 pravidelne účinkuje v programoch FF Východná , FSP Detva a HDST Heľpa.  Pripravil  osobitné premiérové programy Pieseň a jej krásy (1973), Z hôr a dolín ( 1978), Z Rudohoria a Podpoľania (1978), Rodným krajom (1982), Moja rodná (1983), Spod Poľany a Kráľovej hole (1985), Z rodného kraja (1986 ), Naša cesta (1988), Návraty, spomienky a úcta (1993), Cesty ku koreňom (1998), Poklona potomkov dedičstvu otcov (2003), Krásy v objatí času (2008), Úcta k životu – Od svadby ku svadbe  (2013).

Účinkoval v reláciách  Slovenského rozhlasu Hrajte že mi, hrajte, Pieseň v srdci zrodená, a Zrodenie dneška. Vytvoril televízne relácie Sviatok ovčiarov na Mitra, Zahraj mi muzika pekne, Ide jar, ide jar. Vydal gramoplatňu Po bielom chodníku, ideme na muziku, CD z Horehronia, Gemera a Podpoľania,  Krásy v objatí času a DVD Tance súboru Partizán. Účinkoval v programoch Svadba na Detve a Detvan uvedených na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou a Svadba pod Tatrami na festivale vo Východnej. Súbor Partizán svojimi nevšednými postupmi v tvorbe vychádzajúcimi z precízneho poznania ľudovej hudobnej, tanečnej   a výtvarnej kultúry, ale aj vynikajúcom interpretáciou značne ovplyvňoval kvalitu folklórneho hnutia na Slovensku a jeho mnohí  členovia sa mimoriadne aktívne zapájali do tvorivej práce na najvýznamnejších folklórnych festivaloch.

Umeleckými vedúcimi a choreografmi  súboru od vzniku boli Ladislav Cingel, Milan Cingel, František Belík, Juraj Kováč, Matej Pompura a od roku 1970 Igor Kovačovič. Tanečnými pedagógmi súboru boli  Pavla Lukáčová, Eva Haliarska, Peter Lakomčík, Jozef Mala, Jaroslav Uhrín, Stanislava Simanová,  Eva Gernicová – Kovačovičová, Barbora Pondelíková, Matúš Ivan, Samuel Debnárik.  Manažérmi súboru boli Zoltán Mesík, František Belík, Ján Puskailer, Janka Oboňová, Ivan Murín, Peter Lukáč, Andrej Gonda.

Súbor je držiteľom Striebornej reťaze zo svetového festivalu v Dijone, ceny za tanečnú interpretáciu na festivale v Szegede, je laureátom folklórneho festivalu Východná a držiteľom mnohých ďalších cien a uznaní z folklórnych festivalov a súťaží na Slovensku a v zahraničí.

Umeleckému majstrovstvu súboru tlieskali diváci v 263 mestách 24 krajín Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Počas každého obdobia sa v členoch súboru zakorenila kvalita spoločenstva a človečenstva, ktoré všetkých zbližovalo na ceste za jediným cieľom – ctiť si svoj národ a jeho kultúru a takto si ctiť a vážiť aj seba. Dnes mnohí pokračujú v tomto cieli vo vlastnom živote, v iných kolektívoch, no najmä vo svojich rodinách. Oplatilo sa tomuto cieľu venovať voľný čas, oplatilo sa investovať, oplatilo sa žiť spoločným životom. Kryštalický proces všetkých doterajších období života súboru.

Partizán priniesol na svetlo sveta ľudí vnútorne čistých a schopných, ktorých uplatnenie sa v každom čase i v našej súčasnosti je toho najlepším dôkazom.

Igor Kovačovič