Seniori

Tancovali v Partizáne v rokoch 1974 – 1985 a vytvorili kolektív, ktorý patril k špičkovým folklórnym súborom bývalého Československa. Svedčia o tom aj najvyššie domáce i medzinárodné ocenenia. Znovu sa objavili v roku 2003 pri príležitosti zostavovania programu k 45. výročiu založenia súboru. Prijali ponuku umeleckého vedúceho Igora Kovačoviča obohatiť tento program v časti „Spomienky na roky“. Tým sa začalo účinkovanie „seniorskej zložky“ súboru na folklórnych festivaloch a kultúrnych podujatiach. Seniori -tanečníci pomohli skonsolidovať súčasný súbor, skĺbili skúsenosť s mladosťou a kolektív získal na štýlovosti a technickej zrelosti.

Odvtedy sa stretávajú na nácvikoch ale aj na častých súkromných spoločenských podujatiach. Seniori pravidelne vystupujú v programoch seniorských festivalov v Bodovke a Veľkých Bierovciach, ale aj na festivaloch na Morave, Východnej, Detve, Heľpe, Hrušove a podujatiach banskobystrického kraja. Predvádzajú na javiskách tanec a spev z regiónov Horehronia, Podpoľania, Gemera a Liptova so zameraním na prejav ľudí v zrelom veku. Roky postriebrili ich hlavy, pridali nielen na váhe ale aj na vážnosti, zmenili ich umelecký prejav, ale neodobrali chuť žiť so spevom a tancom. Pretože chcú rozdávať radosť a energiu, musia často prekonávať sami seba.

Od septembra 2006 sa začali schádzať aj speváčky ženskej speváckej skupiny Hronky. Časť z nich pôsobila v minulosti                            /v rokoch 1978-1988/ v súbore Partizán. Speváčky začali účinkovať v programoch  so seniorskou ale aj s juniorskou zložkou súboru. Dôraz kladú na zachovanie pôvodného štýlu spevu, dodržiavanie nárečia, napodobenie farby hlasu a súlad s tradičnými spevnými príležitosťami /Fašiangy, Vianoce, svadby/. Dosiahnuť „zospievanosť“ žien, ktoré v minulosti spoločne spievali v pôvodnom prostredí, kladie zvýšené nároky na pravidelnosť nácvikov a výkonnosť hlasiviek. Ohlasy publika z vystúpení však dokazujú, že nielen nadšenie ale najmä cieľavedomá práca vedia priniesť svoje ovocie. Speváčky najviac tešia srdečné vystúpenia v komornom prostredí obcí, ktoré sa tiež snažia zachovať svoje pôvodné tradície, prípadne slávia sviatky kresťanského zvykoslovia. Tam najviac ženy pociťujú, že to čo robia pre slovenskú pieseň a jej zachovanie, robia dobre a radosť v tvárach ľudí je im dostatočnou odmenou.